|
|
|
|
Infračervené vykurovacie systémy
Vznik
V roku 1967 prišiel ako prvý Dr. Tadishi Ishikawa z Japonska
s modelom infračervenej tepelnej kabíny. Tento systém bol zo začiatku používaný
len pre lekárske účely. V roku 1981 začala byť infračervená tepelná kabína všeobecne
aplikovaná. Od tej doby je používaná ako v súkromných sférách, tak rôznymi špecialistami
- lekármi a terapeutmi na klinikách, ako podporný prostriedok pri najrôznějších
liečebných metodách, v kúpeľoch apod.. V neposlednej rade sú infračerveným vykurovacím
systémom osadzované inkubátory pre novorodencov.
Pôsobenie
Princíp infračerveného vykurovania je veľmi jednoduchý.
Odporový prvok v telese sa vplyvom prechodu elektrického prúdu zahrieva a zároveň
zohrieva aj prednú dosku. Cez tento povrch sa tvorí požadovaná vlnová dĺžka infračervenej
energie ( 7-10 µm). Táto energia sa po dopade na akékoľvek pevné telesá mení v teplo
- ohrieva všetky predmety, ktoré sú tejto energii vystavené. V našom prípade sa
zameriame na materiály vo vykurovanom priestore, ktoré majú schopnosť akumulácie
( steny, podlahy, stropy a pod.). Táto stavebná konštrukcia si dokáže teplo nahromadiť
a sekundárne ho vracať do vykurovaného priestoru ( emisivita materiálov) a určovať
svojou teplotou tzv. tepelnú pohodu. To je keď človek nepociťuje chlad, ani príliš
veľké teplo = ciel nášho vykurovania. Práve v schopnosti stavebných materiálov akumulovať
„infrateplo", spočíva princíp nízkoteplotného infračerveného vykurovania. V súčasnej
dobe používané konvekčné telesá ohrievajú vzduch a následne prostredníctvom cirkulujúceho
vzduchu človeka a okolité prostredie. Pri tomto spôsobe vykurovania sú konštrukčné
prvky domu a bytu vždy chladnejšie ako vzduch v miestnostiach, vzduch v miestnosti
cirkuluje, víri prach a na chladných častiach obvodových stien sa často para obsiahnutá
vo vzduchu zráža a spoločne s prachom vytvárajú ideálne prostredie pre vznik pliesní.
Infračervené žiarenie obsahuje podstatnú časť slnečnej energie. Z biológie a klinických
pozorovaní vieme, že táto energia je selektívne strebávaná rôznymi orgánmi. Infračervená
energia pritom mimoriadne pozitívne ovplivňuje celú radu hojivých procesov. Obrovskou
prednosťou pôsobenia infračervených lúčov je, že vďaka vnútornej stimulácii tela
vzniká potenie tj. (svalov a orgánov), čím dochádza k aktívnemu vylučovaniu rôznych
nežiadúcich látok z organismu. Príčinou je prenikanie infračerveného tepla až 4
cm pod pokožku. Teplo pritom nie je ako pod pokrývkou, ktorou sa telo pokryje, ale
svaly a telesné orgány sa vďaka infračerveným lúčom, prenikajúcim do tela, stimulujú.
Vnútorné zvýšenie telesnej teploty je dôsledkom priamej stimulácie svalov a orgánov,
a vedie ku zvýšeniu prekrvenia svalstva a urychleniu krvného obehu. Súčasne sa z
tela odbúravajú niektoré nežiadúce látky (tuk, tažké kovy, jedovaté látky a pod.).
Priaznivé účinky na zdravie
Princíp
|
Infračervené vykurovacie systémy Vznik Pôsobenie Princíp V roku 1967 prišiel ako prvý Dr. Tadishi Ishikawa z Japonska s modelom infračervenej tepelnej kabíny. Tento systém bol zo začiatku používaný len pre lekárske účely. V roku 1981 začala byť infračervená tepelná kabína všeobecne aplikovaná. Od tej doby je používaná ako v súkromných sférách, tak rôznymi špecialistami - lekármi a terapeutmi na klinikách, ako podporný prostriedok pri najrôznějších liečebných metodách, v kúpeľoch apod.. V neposlednej rade sú infračerveným vykurovacím systémom osadzované inkubátory pre novorodencov. Princíp infračerveného vykurovania je veľmi jednoduchý. Odporový prvok v telese sa vplyvom prechodu elektrického prúdu zahrieva a zároveň zohrieva aj prednú dosku. Cez tento povrch sa tvorí požadovaná vlnová dĺžka infračervenej energie ( 7-10 µm). Táto energia sa po dopade na akékoľvek pevné telesá mení v teplo - ohrieva všetky predmety, ktoré sú tejto energii vystavené. V našom prípade sa zameriame na materiály vo vykurovanom priestore, ktoré majú schopnosť akumulácie ( steny, podlahy, stropy a pod.). Táto stavebná konštrukcia si dokáže teplo nahromadiť a sekundárne ho vracať do vykurovaného priestoru ( emisivita materiálov) a určovať svojou teplotou tzv. tepelnú pohodu. To je keď človek nepociťuje chlad, ani príliš veľké teplo = ciel nášho vykurovania. Práve v schopnosti stavebných materiálov akumulovať „infrateplo", spočíva princíp nízkoteplotného infračerveného vykurovania.
|
|
|
|
V súčasnej dobe používané konvekčné telesá ohrievajú vzduch a následne prostredníctvom cirkulujúceho vzduchu človeka a okolité prostredie. Pri tomto spôsobe vykurovania sú konštrukčné prvky domu a bytu vždy chladnejšie ako vzduch v miestnostiach, vzduch v miestnosti cirkuluje, víri prach a na chladných častiach obvodových stien sa často para obsiahnutá vo vzduchu zráža a spoločne s prachom vytvárajú ideálne prostredie pre vznik pliesní.
|
|
|
|
|